jozefcuj

      Každý národ má vraj takých národných hrdinov, štátnikov, politikov, dejateľov, akých si zaslúži. Bratia Česi majú svätého Václava, my Svätopluka a jeho znesvárených synov. Oni majú, a náročky používam prítomný čas zvýrazňujúci historickú a osobnostnú nesmrteľnosť, tatíčka Masaryka, my máme všestranného a stále nedoceneného velikána Milana Rastislava Štefánika. Im celý svet závidí a vychvaľuje Václava Havla, nám Alexandra Dubčeka.

      V každom prípade, tak ako oni, ani my nemôžeme jasať a tvrdiť, že tých skutočných národných hrdinov, osobnosti, ktoré sa navždy, kladne a nezmazateľne zapísali a zapisujú do našich dejín a našich srdc, bolo a je veľa. Skôr by sa dali zrátať na prstoch rúk niekoľkých ľudí. Záleží, samozrejme, aj na tom, a teraz neviem, či bohužiaľ alebo chválabohu, na prstoch akých ľudí. Lebo Slovač sa často nevie dohodnúť ani na tom, či tá alebo iná významná osobnosť z našej minulosti, či súčasnosti si zaslúži, aby sme si ju ctili, vážili a oslavovali, alebo skôr nenávideli a zatracovali. A netýka sa to len prezidenta prvého slovenského štátu Jozefa Tisa, ktorého mnohí považovali a považujú za vojnového zločinca, fašistického kolaboranta a zrádcu národa, a iní zas za mučeníka a národného hrdinu.

      Ešteže máme zbojníka Jurka Jánošíka, ktorého si ctia azda všetci Slováci. Niektorí len preto, že kradol a stal sa tak ich žiarivým vzorom, iní aj preto, že okrádal bohatých a chudobným dával. Jeden slovenský politik, o ktorom je známe, že iné hovorí a iné činí, dokonca vyhlásil, že prvým slovenským sociálnym demokratom bol práve Jurko Jánošík. Ej, ten by mu dal, ten by ho valaškou hnal. Dúfajme, že nám takto nechcel naznačiť, po akých chodníčkoch sa dnes uberá on a jeho družina.

      To, že ani bratia Česi nemajú kladných hrdinov ako šafránu, a museli si pomôcť napríklad aj tým, že si vymysleli a stvorili geniálneho Jara Cimrmana, nás nemôže ani tešiť, ani uspokojovať. Môže nás to, keďže na Slovensku sa v dnešnej dobe po vynikajúcich osobnostiach z radov štátnikov a politikov akoby zľahla slovenská zem, nanajvyš inšpirovať k tomu, aby sme si tiež pomohli a vymysleli a stvorili si nejakú kladnú a celým národom uznávanú osobnosť sami. Takú, ktorá neklame a nekradne. Takú, ktorá vodu pije, a víno káže. Takú, za ktorú by sme sa my, ani naši potomkovia nemuseli hanbiť pred sebou a svetom. Bratom Čehom sa to podarilo. Sme my vari horší ? A začať môžeme hneď tým, že jej vymyslíme meno. Napríklad Mečoman, Dzuriman alebo Ficoman. Čo iné nám ostáva. Aj tá vymyslená je lepšia ako žiadna.