jozefcuj

      Keď zlapali Jura Jánošíka, vodcu zbojníkov, keď ho odsúdili a obesili na hák, chudobní smútili a bohatí sa radovali. A keby boli už vtedy vedeli, že Jurko nie je len taký ledajaký zbojník, ale zároveň je aj prvým slovenským sociálnym domokratom, smútili a radovali by sa ešte viac. Ale nevedeli to, a neboli by sme to vedeli ani my, keby nám to prednedávnom nepovedal iný sociálny demokrat a zároveň predseda slovenskej vlády Robert Fico. Asi si neuvedomil, že svojimi slovami len potvrdí to, že ani po toľkých rokoch sa na Slovensku v jednom smere nič nezmenilo. Tak ako v tých časoch, keď obesili Jánošíka, tak aj dnes, za vládnutia Roberta Fica platí, že chudobní smútia a bohatí sa radujú.

      Nevedno, či nám svojim výrokom a neskrývanými sympatiami k legendárnemu zbojníkovi chcel iba naznačiť, že aj on sa už so svojou družinou úspešne vydal na zbojnícke chodníčky a je si vedomý toho, aký koniec čaká na všetkých zbojníkov alebo by ich aspoň mal čakať, keby na Slovensku platili zákony rovnako pre všetkých.

      Povedzme si teda, čo naozaj spája a čo rozdeľuje zbojníka Jura Jánošíka a premiéra Roberta Fica, o ktorom už teraz niektorí jeho neprajníci tvrdia, že ak bol Juro Jánošík skutočne prvým slovenským sociálnym demokratom, tak Fico je, aj vďaka rozporom medzi jeho slovami a skutkami, určite posledným. Ďalším rozdielom, a na tom sa zrejme všetci zhodneme, je to, že Jánošík mal vybíjaný opasok a v ňom bola ukrytá jeho zázračná sila. Fico nielenže taký opasok nemá, ale núti aj tých najbiednejších, aby si utiahli svoje opasky až tak, že od bolesti zabúdajú čo i len zafrflať : Vodu káže, víno pije. Jánošík mal aj valašku, teda parádnu sekeru. Fico ju má síce tiež, no čoraz bolestnejšie, akoby nestačila somotná hospodárska kríza, ňou rúbe do tých, ktorí sa často nie vlastnou vinou ocitli v nepriaznivej životnej situácii. Stačí spoment aspoň to, že od januára tohto roku vstúpil do platnosti zákon, ktorý nehoráznym spôsobom mení podmienky poberania sociálnych dávok, konkretne príspevku na bývanie. A ďalšie, podobné zákony sú už pripravené.

      Ale je tu ešte jeden neprehliadnuteľný rozdiel. A síce ten, že Juro Jánošík sa stal slovenským národným hrdinom najmä preto, že bohatým bral a chudobným dával. Robert Fico sa slovenským národným hrdinom nestane nikdy, a to presne z opačných dôvodov. Nestal by sa nim ani vtedy, keby sám vyskočil na hák a zakričal : Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte. Slová totiž nestačia. Hrdinu robia predovšetkým činy. Nech si Robert Fico hovorí čo chce, svojimi slovami nič nezmení na tom, že Slovensko sa aj vďaka nemu a jeho družine stáva krajinou, kde bohatí sú čoraz viac bohatší a chudobní čoraz viac chudobnejší.