jozefcuj

Dobré chýry sa šíria svetom rýchlo, zle ešte rýchlejšie. Chýr o zvolení nového pápeža sa rozšíril po celom svete tak rýchlo, že mnohí v prvej chvíli ani netušili, či je to dobrá alebo zlá sprava. Netušili a stále netušia, či bol zvolený ten pravý, ten, ktorý konečne niečo zmení, niečo napraví alebo aspoň pomyselným bičom vyženie z chrámu božieho a iných verejných priestranstiev všetkých tých farizejov, zvrhlíkov, peňazomencov a podobných darebákov.

      Šíri sa dokonca aj neoverená a neoveriteľná zvesť o tom, že do Ríma už dorazila dvojica svetoznámych krajčírov, aby novému pápežovi ušili nové šaty. Presne také, aké už raz ušili jednému cisárovi. Budú vraj zázračné a vidieť ich budú len tí, ktorí sú hodní svojho úradu. A keďže pápež František už jasne povedal, že chce, aby jeho cirkev bola chudobná a pre chudobných, v nových šatách veľmi ľahko zistí, ktorí z kardinálov, biskupov a kňazov sú oprávnení zastávať v tomto duchu svoj úrad, a ktorí z nich budú musieť požiadať o pomoc na úrade práce. Tých druhých by zrejme zachránilo iba to, keby sa im podarilo nejakým spôsobom, napríklad úplatkom alebo zázrakom, prehovoriť tých dvoch lapajov, aby im ušili presne také šaty ako pápežovi. Udržali by si tak svoje teplé miestečká, a museli by sa už iba postarať o to, aby sa v ich bezprostrednej blízkosti neobjavilo nejaké prostoreké dieťa.

      Hovorí sa, že žiadny zázrak netrvá dlhšie ako tri dni. Hlavne vtedy, keď ide o zázrak, ktorý vlastne ani zázrakom nie je, ale niekto si zmyslí, že z neho zázrak vyrobí. Veď niektorí výrobcovia zázrakov sa o to pokúšali už krátko po tom, ako najstarší z kardinálov, ktorí volili pápeža, oznámil jeho meno. Tvrdili, že zázrak je už to, že novým pápežom sa stal práve on.

      Iní výrobcovia zázrakov sú o niečo rafinovanejší a vykresľujú pápeža Františka ako asketického a skromného muža, ktorí nepoužíva na svoju dopravu luxusnú limuzínu, ale, čuduj sa, svete, prostriedok verejnej hromadnej dopravy – autobus. A nielen to. Jeho skromnosť vraj siaha až tak ďaleko, že keď sa ubytuje v niektorom z hotelov, sám vytiahne z peňaženky potrebnú sumu a zaplatí nocľah, ba sám si odnesie na izbu svoju batožinu. Nuž, posúďte sami, či sa tak v minulosti správal nejaký pápež, a či také správanie nepresvedčí mnohých o tom, že sa stal malý zázrak, a väčšie na seba nenechajú dlho čakať.

Pozorný čitateľ môjho článku už pochopil, že nemám v úmysle útočiť na nového pápeža, ani zosmiešňovať to, čo urobil, či povedal. Nielen preto, že od jeho zvolenia a uvedenia na pápežský stolec uplynulo príliš málo času, ale predovšetkým preto, že niečo v mojom vnútri mi hovorí, že pápež František nie je len skromný, ale aj múdry muž, ktorý najlepšie vie, kto a čo stojí za snahami podarených výrobcov zázrakov. Najlepšie vie, že tieto snahy skôr poškodzujú jeho meno a vrhajú zlé svetlo na všetko, čo doteraz urobil, ba aj na to, čo ešte iba urobí. Ak je to iba úsilie pätolízačov, ktorí si myslia, že je to ten najlepší spôsob ako si zaistiť jeho priazeň a udržať, či dokonca upevníť si svoje vlastné postavenie, je to skôr na pousmiatie. Ak sa však ukáže, že je to ciaľavedomé a zákerné konanie jeho neprajníkov a nepriateľov, ktorí už teraz kujú pikle proti jeho osobe, do smiechu nebude nikomu, ani samotnému pápežovi.

      Neostáva nám teda nič iné, iba dúfať, že pápež František, napriek svojej skromnosti a vyššiemu veku, napriek snahám o jeho diskreditáciu formou vytvárania kultu jeho osobnosti s nádychom zázračnosti, nájde dostatok odvahy a energie, aby aspoň čiastočne naplnil to, čo sa od neho očakáva. To, k čomu sa z rôznych dôvodov neodhodlal jeho predchodca, dnes už iba emeritný pápež Benedikt XVI.. A to by bol možno ten najväčší zázrak, akému sme ešte všetci, či už hlboko veriaci alebo plytko neveriaci, ochotní uveriť.