Študenti poznajú správny smer

Andrej Danko, predseda NR SR, nám v televíznej relácii O 5 minút 12, odvysielanej v nedeľu 04.06. 2017, ponúkol opäť niekoľko zaujímavých, ba dokonca podnetných myšlienok a postrehov. Pokúsil sa napríklad predvedčiť všetkých, ale zrejme najmä sám seba, že spoločnosť sa nemení krikom, ale politikou. Nuž, tak, či tak, povedal nám, aj keď možno iba nechtiac, pravdu. Smutnú pravdu. Politika, ale najmä politici, bývalí aj tí súčasní, Andreja Danka nevynímajúc, zmenili našu spoločnosť tak, že je nám, veru, v jednej chvíli aj do smiechu, aj do plaču.
So záujmom som si vypočul najmä jeho úprimné slová adresované mladým ľuďom a najmä študentom, ktorí sa zhodou okolností práve vtedy pripravovali na svoj pondelňajší pochod proti korupcii. Kládol im na srdce napríklad toto: „Takíto mladí ľudia sa musia uchádzať o politický mandát, o zmenu spoločnosti cez voľby, nie cez ulicu a demonštrácie.“ A jeho ďalšie slová boli ešte úprimnejšie a dojímavejšie: „Nikomu nepomôže nahnevanosť, agresivita, rebelstvo, vzdor, kritika na sociálnej sieti.“
Na chvíľu, len čo dopovedal svoje prorocké slová, mi preblesklo hlavou to, čo možno napadlo aj niekoho z vás. A čo teraz? Študenti ho iste veľmi pozorne počúvali a pochopili, že to s nimi myslí dobre. Zajtra sa možno žiadny protikorupčný pochod konať nebude. Jeho slová boli možno také silné a presvedčivé, že študenti nezaváhajú a ukončia aj zber podpisov pod petíciu zahŕňajúcu návrhy na odvolanie ministra Kaliňáka, špeciálneho prokurátora Kováčika a vystúpenie členov pitičného výboru v parlamente. Možno si zajtra všetci študenti a mladí ľudia nevstúpia len do svedomia, ale všetci do jedného vstúpia aj do niektorej politickej strany a o nejaký čas budú tiež kričať: „Skutok sa nestal.“ Možno…
Ale tieto hriešne myšlienky mi pobehovali v hlave naozaj iba krátku, veľmi krátku chvíľu. Dnes už viem, ako to všetko dopadlo. Tak ako malo. Som rád, že slová pána Danka nepresvedčili tých, ktorých mali presvedčiť. Som rád, že študenti a mladí ľudia poznajú správny smer. A verím, že majú aj dosť síl na to, aby dokončili to, čo začali. Držím im palce.