Sme my, Slováci, azda horší alebo lepší ako naši českí bratia a sestry? Nie, nie sme. Veď aj oni majú svojho hrdinského kapitána. Kapitána Korkorána. A smejú sa od ucha k uchu vždy, keď ho vidia a počujú.
A hoci sa im mnohí kritici snažia nahovoriť, že vo filme Hrdinský kapitán Korkorán, ktorý mal premiéru 24. augusta 1934, nepodal Vlasta Burian, vlastným menom Josef Vlastimil Burian, svoj najlepší herecký výkon, nevadí im to a smejú sa ďalej. Veď kto by sa nesmial nad tým, že obyčajný riečny kapitán Adam Korkorán sa odrazu stáva slávnym a smotánkou uctievaným korvetným kapitánom, ba dokonca admirálom. A pritom, na rozdiel napríklad od našich kapitánov či plukovníkov, ho nikto žiadnym rozkazom nepovýšil. Musel sa, chudák, povýšiť sám.
Nuž, naozaj nemáme bratom Čechom čo závidieť. Ani oni nám. Ako oni, tak aj my máme svojich podarených kapitánov. Aj my sa vieme smiať od ucha k uchu. Ale predsa len je tu niečo, čo nás od bratov Čechov odlišuje. Oni sa činom a slovám svojho podareného kapitána nielen úprimne smejú, oni ho aj úprimne milujú. My zas, kapitán-nekapitán, možno ešte ani nevieme, či sa máme tiež smiať, alebo radšej plakať.