Slovač je vraj lenivá, bezbožná a hlúpa

29. apríla 2016, Jozef Čuj, Nezaradené

Hovoria to, alebo si to zrejme aspoň myslia, mnohí. Často aj ľudia zvolení do najvyšších funkcii. Ľudia sediaci v parlamentných laviciach, v ministerských, či iných kreslách a kresielkách menších i väčších štátov. Dokonca aj tí, ktorých sme mnohí až donedávna považovali za autority. Niekedy až neomylné.
Sú takí, ktorí to hovoria až po niekoľkých pohároch piva. Ale sú aj takí, ktorí to hovoria len vtedy, keď sú triezvi. Niektorí to ešte nepovedali, ale možno sa už skalopevne rozhodli, že tak urobia. Zistili totiž, že im nič nebráni v tom, aby to povedali. Uvedomili si, že to môžu povedať bez toho, aby dostali po papuli. Veď ani iní nedostali. Naopak, neraz si za to vyslúžili pochvalu a potlesk.
Niektorí to hovoria priamo. Bez servítok. Iní sú rafinovanejší a hovoria to rečou diplomatov. A niektorí, a tých je možno najviacej, to vycifrujú a zamaskujú tak dokonale, že nakoniec ani oni nevedia, o čom a o kom to vlastne hovoria.
Vždy, keď to o nás tvrdili cudzí, tvárili sme sa raz tak, inokedy naopak, a mysleli sme si o tom svoje. Ale netvrdia to už len oni. Hovoríme a tvrdíme to už aj sami o sebe. A vôbec nám nevadí, že ryba už nesmrdí len od hlavy. Nevadí to dokonca ani tej hlave. Pokojne kadí do vlastného hniezda a snaží sa všetkých presvedčiť, že nič, naozaj nič dnes nie je ľahšie ako byť doma prorokom. A nezáleží na tom, či skutočným alebo falošným.
Buďme teda konkrétnejší. Bratia Česi hovoria: „Na každém šprochu pravdy je trochu.“ Áno, na každej reči je niečo, čo jej svedčí. Ale ak niekto tvrdí o Slovákoch, že sú leniví, že sa im nechce robiť za 500 eur mesačne, a preto je potrebné zamestnávať migrantov, dá sa to nazvať inak ako nehoráznou lžou? Nie, nedá. Hlavne ak to tvrdia tí, ktorí kvôli svojej túžbe po bohatstve nepoznajú brata a nechápu, že jesť a žiť chcú aj ostatní. Nie, Slováci nie sú ani leniví, ani hlúpi. Len už nie sú ochotní pracovať za almužnu. Skutočnou pravdou je to, že aj oni si zaslúžia za svoju prácu spravodlivú odmenu. A žiadna, ani stokrát opakovaná lož, to nezmení.
A ak sa im dnes mnohí, a často práve tí, ktorí nesú najväčší podiel viny na tom, čo sa dnes deje vo svete, v Európe, a teda aj u nás, snažia nahovoriť, že slepá poslušnosť a strata sebazáchovy, sú tie najlepšie spôsoby ako si uchovať svoje kresťanské korene a národné tradície, mali by azda takých pomätených spasiteľov nosiť na rukách? Možno. Ale len k najvhodnejšej budove a k najbližšiemu otvorenému oknu na najvyššom poschodí.