Možno so mnou nebude nikto súhlasiť, veď mýliť sa je ľudské, ale som presvedčený, že v slovenskom parlamente nesedia len fašisti, ochrancovia goríl, prospechári, tlčhubovia a podobné kreatúry. Teda tí, ktorí, a na tom sa možno dohodneme všetci, by síce mali sedieť, ale niekde inde. Nie, neverím tomu. Určite tam sedí aspoň jeden slušný človek. A možno viac – dvaja, traja, štyria …
Napríklad pani upratovačka. Tá si síce sadne len vtedy, keď má prestávku, ale nikto ju neobviňuje z toho, že je tam „bordel”. Určite je to slušná, múdra, zodpovedná a pracovitá žena, a nikto o nej nemôže povedať, že nič nerobí a ešte za to berie plat. Naopak, nikto v širokom okolí si ho zrejme nezaslúži viac ako ona. A mohol by som takto pokračovať ešte niekoľko sekúnd, ale nechcem sa opakovať.
Aj v parlamente teda jasne platí, a nikto sa to zatiaľ nechystá zmeniť nejakým hlúpym zákonom, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Je mi jasné, že jedna, dve, ani tri lastovičky jar neurobia. Ale priznajme si, skromne a úprimne – mohlo to dopadnúť ešte horšie. Oveľa horšie. Nuž, radujme sa aspoň z toho. A tí, ktorí veria, že im to pomôže, sa môžu aj modliť. A veriť, že zázraky sa predsa len dejú. Veď aj donedávna rozhádaní odborníci na všetko sa už konečne zjednotili. Svorne a nahlas tvrdia, že ak sa nezmení správanie našich mocipánov, po ďalších voľbách už možno budú sedieť v poslaneckých laviciach prevážne chlapci v hnedých košeliach. A tí, ako dobre vieme, sa veľmi radi a veľmi rýchlo odvďačia tým, ktorí ich volili. Aj tým, ktorí ich nevolili. A nebudú mať problém navrhnúť a prijať nový zákon. Ani ten o tom, že výnimka už nepotvrdzuje pravidlo.
Možno so mnou nebude nikto súhlasiť, veď mýliť sa je ľudské, ale som presvedčený, že sa budú správať práve tak. Aj hlasovať. O nás. Jednohlasne a bez výnimky. Teda, ak im to naozaj umožníme.