Nemecká kancelárka Angela Merkelová len o vlások unikla smrti. Buď mala obrovské šťastie, alebo mal jej anjel strážny inštrukcie zhora, že ešte neprišiel jej čas. Že ešte nevykonala to, k čomu bola predurčená. Stalo sa to ešte v roku 2011, keď sa presúvala policajným vrtuľníkom na ďalší predvolebný míting.
Vo výške približne 1600 metrov sa vrtuľníku odrazu zastavili turbíny a stroj sa takmer zrútil na zem. Našťastie, alebo snáď chválabohu, sa podarilo motory opäť našťartovať, takže vrtuľník potom bez problémov pristal na letisku v Augsburgu, a pani Merkelová je stále medzi nami.
Nomen omen. Meno je osud. Ako prvý použil toto príslovie rímsky dramatik Titus Maccius Plautus vo svojej hre Peržan. Áno, pani Angela Merkelová má vo svojom mene anjela. Nikto sa neodváži povedať, či je to naozaj anjel strážny, alebo skôr jeden z tých padlých, ktorých boh vyhnal z raja do pekla, kde im namiesto krídel narástli rožky a kopýtka. Nomen omen. Aj priezvisko Merkel stojí za povšimnutie. Sloveso merkeln údajne Nemci používajú iba krátko. Je vraj synonymom nečinnosti s významom „nič nerobiť, vyhýbať sa odpovedi, odkladať riešenie na potom“.
Možno práve preto, možno z celkom iných dôvodov, je Angela Merkelová, okrem iného, aj držiteľkou titulu Osobnosť roka 2015. Časopis Time jej tento titul udelil za rolu morálnej vodkyne a jej ústretový prístup k utečencom. Pre objektívnosť treba poznamenať, že Time ho zvyčajne udeľuje osobe, páru, skupine, myšlienke, či stroju, teda tomu a tým, ktorí „v lepšom, či horšom … najviac ovplyvnili udalosti daného roka“. V roku 1938 získal tento titul Adolf Hitler. V roku 2013 ho udelili pápežovi Františkovi.
Nuž, nie je anjel ako anjel. Ale ak už Nemci naozaj otvárajú oči, a hľadajú najostrejšie nožnice, tak zrejme preto, lebo už vedia, ktorému anjelovi treba raz a navždy pristrihnúť angelské krídla.