Pripomeňme si základné pravidlo, ktoré by mali všetci, teda slušní ľudia i politici, nielen poznať, ale predovšetkým sa nim aj riadiť. A síce to,že hlavným a jediným poslaním všetkých politikov je služba slušným ľuďom. V skutočnosti to tak nie je, aspoň nie na Slovensku, a zvrhlo sa to tak, že slušní ľudia slúžia politikom. A akoby to nestačilo, zašlo to až tak ďaleko, že z politikov sa stali idoly, božstvá, ktorým sa mnohí klaňajú a považujú ich za neomylných. A tých, ktorí sa im neklaňajú, a najmä tých, ktorí si dovolia kritizovať slová a skutky ich obľúbených politikov, považujú za svojich najväčších nepriateľov, ba dokonca často za nepriateľov celého národa.
Rozdeľuj a panuj. Týmto heslom sa v minulosti riadili nielen vládcovia starovekého Ríma. Dnes sa nim úspešne riadia aj naši politici. Rozdelili svoje ovečky do jednotlivých košiarov a naočkovali ich poslušnosťou a slepou láskou k sebe, a nenávisťou a neznášanlivosťou k iným pastierom a iným ovečkám. Rozdelili slušných ľudí na mečiarovcov, dzurindovcov, ficovcov, sulíkovcov a iných z radov tých, ktorým nevadí byť niečou ovcov. Veľmi dobre vedia, že takto rozdelené ovečky sa nielen ľahšie pasú, ale aj lepšie doja a strihajú. Ovečky im poslušne slúžia a oni im občas za odmenu rytmicky a ľúbozvučne zaplieskajú bičom nad hlavami a dovolia im, aby im olízali dlane, či iné časti tela.
V jednote je sila. Aj toto heslo naši politici veľmi dobre poznajú. A vždy, keď im to vyhovuje, jednotne a plnou silou presviedčajú slušných ľudí, aby sa nim neriadili. Aby naň zabudli, vymazali ho nielen z mysle, ale predovšetkým zo svojich skutkov. A ďalej poslušne a obdivne tlieskali svojim politikom, a nenávistne a odhodlane nadávali na iných politikov a útočili na iných slušných ľudí len preto, že tlieskajú iným politikom, ktorí tiež jednotne a plnou silou ovládli iných slušných ľudí.
Za dobrotu na žobrotu. Áno, toto staré a múdre príslovie si naši politici očividne zobrali k srdcu. Až tak veľmi, že dnes ani jeden slovenský politik nemôže o sebe povedať : Dostal som sa za dobrotu na žobrotu. Ani jeden z nich nemôže o sebe tvrdiť, že prišiel na psí tridsiatok preto, lebo bol čestný, skromný, pravdopravný a neúplatný. Na druhej strane, čoraz viac slušných ľudí to dnes o sebe povedať môže. A čoraz viac ľudí, ktorým už tiež nechýba veľa k tomu, aby to mohli povedať, už nadobudlo presvedčenie, že naši politici tu nie sú preto, aby sme im tlieskali. Naopak, sú tu na to, aby sa nám zodpovedali za všetko zlo, ktoré vykonali. Aby neniesli iba politickú, ale aj trestnoprávnu zodpovednosť. A ak náhodou urobili aj niečo dobré, sú za to veľmi dobre platení. Nepotrebujú, aby sme sa stavali na ich obranu a vyvádzali tak ako to kedysi robili babky demokratky, keď s nasadením vlastného života a s dáždnikmi v rukách útočili na každého, kto nemiloval ich milovaného Vladka. Politikov, a je jedno, či ľavicových alebo pravicových, sme si zvolili z úplne iných dôvodov. Sú tu naozaj len a len preto, aby nám slúžili, neklamali nám a neokrádali nás tak nehorázne ako sa to dialo a deje doteraz.