jozefcuj

Foto: autor

       Nie je lavička ako lavička, nie je láska ako láska. A o lavičke lásky to platí dvojnásobne. Ale asi každý by si prial takú lavičku mať, alebo aspoň chvíľu si na nej posedieť s niekym, na koho by sa preniesla jej čarovná moc.

       Niekomu je súdené sedieť na lavičke lásky iba raz a potom na to celý život spomínať, niekto má takých lavičiek niekoľko a niekto si na ňu nesadne nikdy a myslí si, že taká lavička ani neexistuje. Možno nevie, že aj      z tej najobyčajnejšej lavičky sa môže stať čarovná lavička lásky. Lavička, ktorá bude už navždy jeho, a bude si     na ňu sadať aj vtedy, keď už osoba, s ktorou na nej sedával, odišla s niekym iným k inej lavičke alebo odišla navždy.

       Tým, ktorí ešte takú lavičku nenašli, prezradím miesto, kde ju určite nájdu. Je vo Vysokých Tatrách. Stačí vystúpiť na stanici v Tatranskej Polianke a prejsť peši niekoľko sto metrov k hotelu Hubert a následne k priľahlému jazierku. Je tam. Skutočná lavička lásky. Potvrdia vám to všetci, ktorí už na nej sedeli s milovanou osobou a spoznali jej čaro. Nemusíte sa obávať ani toho, že si pred ňou najprv dlho postojíte v dlhočiznom rade ako na úrade.

       Traduje sa, že kto na tejto lavičke svoju lásku bozkom spečatí, do roka a do dňa sa do stavu manželského alebo stavu požehnaného dostane. Koniec koncov, môžete si to sami prečítať v knihe lásky, ktorá stoji hneď vedľa lavičky.

       A ešte niečo je na tej lavičke lásky pozoruhodné. Za sedenie na nej nič neplatíte. Aspoň zatiaľ. Tak ako sa nedá kúpiť láska, tak ani lavička lásky nemôže byť na predaj. Už dlho tam stojí a ak ľudstvo nevyhynie, ešte dlho tam stáť bude. Ale pozor ! Treba si na ňu sadnúť len s tým človekom, ktorý nezneužije jej čarovnú moc a ani nikdy neoľutuje, že na nej s vami sedel.