Aj prezident je iba človek. Má jednu hlavu, dve ruky a dve nohy. Od prostých ľudí sa líši iba v niekoľkých, nie nepodstatných veciach. Môže bývať na hrade, je považovaný za prvého muža štátu, je vrchným veliteľom armády, môže sa úspešne miešať politikom do remesla a môže udeľovať amnestie. A ak sa nevie zmestiť do svojej prezidentskej kože, môže šokovať celý národ.
Mnohí ľudia zvyknú hovoriť : O mrtvých len dobre. A iní, najmä tí, ktorí sedia alebo sa v blízkej dobe chystajú sedieť, teda bývať a stravovať sa na úkor daňových poplatníkov vo väzení, zas hovoria : O prezidentoch len dobre.
Dnes už bývalý český prezident Václav Klaus môže hovoriť čo chce, ale prostých ľudí, od ktorých sa líšil aj tým, že on mohol udeľovať amnestie, a oni iba niesť jej následky, už nepresvedčí o svojej pravde, ani o svojich dobrých úmysloch. Došlo to až tak ďaleko, že časť českej verejnosti už celkom vážne obviňuje Václava Klausa z velezrady.
Miro Žbirka spieva v jednej zo svojich pesničiek : Čo bolí, to prebolí. Veru tak. Veď keď svojho času iný štátnik, slovenský premier Vladimír Mečiar, ktorý v tej dobe iba zastupoval prezidenta v jeho právomociach, udelil amnestiu na všetky skutky spojené s únosom syna exprezidenta Michala Kováča, do spevu bolo len tým, ktorých sa táto amnestia týkala. Ostatným ostali oči pre plač, a ústa mnohých sa báli vysloviť to, o čom si štebotali aj vrabce na streche : Veď amnestoval aj sám seba.
A toto so o Václavovi Klausovi, aj keď sfušovanou amnestiou skomplikoval život nie len sebe, ale celému národu, neodváži zaštebotať ani ten najdrzejší vrabec. Alebo predsa len ?!